V sobotu dňa 22.4.2017, som sa zúčastnil akcie, ktorá mala názov Milovická Míľa. Organizovala sa v meste Milovice pri Nymburku, na Hakenovom štadióne. Bola to akcia, ktorú pravidelne organizuje športový klub Target Sport Milovice.
Veľmi milo ma prekvapilo, že na akcii mysleli nielen na veľkých závodníkov, ale aj na tých malých. Organizátori tejto akcie a rodičia detí, rozhýbali nožičky malých detí, ktoré len nedávno začali chodiť. Niektoré deti „bežali“ svoj prvý závod v živote.
Ja som sa k behu dostal před dvomi rokmi, kedy mi už okolie začalo naznačovať „. . . priberáš, rob s tým niečo . . .“. Tak som sa po čase prehovárania sám seba, pridal k bežcom, ktorý si hovoria, Slimačia skupina (Šnečí banda). Začali sme behať spoločne po lesoch v okolí Milovic, po cestách a chodníkoch v Miloviciach, postupne sa k nám pridávali ďalší, ktorí nemali odvahu behávať s pravidelnými bežcami. Idea Slimačej skupiny je: Kto môže, bežať rýchlo, nech beží, no musí sa vrátiť späť k tým, ktorý sú pomalejší. A pomalejší, aj keď bežia behom nazývaným „indiánsky“, nemajú sa za čo hanbiť a je to super, že niečo pre seba robia. Tak takto som sa so Slimačou skupinou zoznámil a začal som sa s nimi postupne pripravovať na závod Milovická Míľa.
Keď som prišiel k registrácii, bol som milo prekvapený, koľko ľudí v tak malom meste, ako sú Milovice, má záujem o behanie. Už samotný rodičia vedú malé deti k tomuto krásnemu pohybu. Je veľmi fajn a povzbudzujúce, keď človek – bežec vidí, že aj zastupitelia mesta Milovice, podporujú športovú akciu tohto typu a snažia sa, aby deti inklinovali k športu a neposedávali po lavičkách po meste.
No späť k závodu, po registrácii (pozn.autora. zápis dospelých bol za velmi nízky poplatok a deti zdarma), som obdržal štartovacie číslo a pripínky. Začal som sa pomaly rozohrievať a sledoval som, ako začínajú deti závodiť. Pre niektoré z nich to bol prvý závod, pre niektoré to bol ten najťažší závod. Po dobehnutí do cieľa, padali aj slzy z únavy, aj slzy šťastia, no aj slzy sklamania. To všetko k takýmto závodom patrí . Ovšem vždy, keď daná skupina dobehla, boli vyhlásený víťazi, ktorý sa umiestnili na stupňoch víťazov. Všetci traja dostali nádherné medaile a nejaký ten vecný dar. Hneď po vyhlásení víťazov, organizátori požiadali všetkých, ktorí bežali v danej skupine, aby prišli na pódium a každého z nich ocenili špeciálnou medailou. Nikdy som takúto medailu nevidel a myslím si, že to je krásny zvyk, ktorý začali v Miloviciach. Medaila bol totiž perníček, ktorý bol v tvare stopy, povesený na mašličke. Každému z účastníkov, sa tato medaila krásne vynímala na hrudi a všetci účastníci hrdo stáli pred fotografmi (rodinnými príslušníkmi). Deti sa potom rozbehli za rodičmi a tie deti, ktoré sladké perníčky nespapali cestou k rodičom, tak sa ešte fotili samostatne. Ó ta hrdosť detí. Organizátori si dali moc práce na týchto medailách a za to im patrí veľká pochvala. Toto gesto ma utvrdzovalo viac a viac, že robím správnu vec, nielen pre seba, ale aj pre organizátorov, aby mohli zorganizovať pre deti ďalšie a ďalšie takéto závody.
Keď už prišla chvíľa môjho štartu, bol som trochu nervózny, no so mnou na štarte stáli aj kamaráti z našej Slimačej skupiny. Spoločným pokrikom „SLIMÁCI DO TOHO!“ a výstrelom zo štartovacej pištole, sme začali všetci spoločne bežať. V tú chvíľu som bol hrdý na seba, lebo aj tak korpulentná postava ako som ja, dokáže bežať bežecké závody spoločne so závodníkmi. Chvíľu sme bežali po ihrisku (Hakenův stadion), no zanedlho sme zatočili do lesa, po príjazdovej ceste a ešte chvíľu bolo počuť, ako nás povzbudzujú zo štartu. Mali sme pred sebou skoro šesť kilometrov behu. Bežalo sa výborne, počasie nám prialo. Veľké povzbudenie nastalo v polovici trate, keď sme bežali okolo štartu, kde nás za hlasitého pokriku detí a dospelých, povzbudzovali a tlieskali. Bol to nádherný pocit, ktorý dodal ďalšiu energiu do ďalšej polovice závodu. Na trati sa na miestach, kde sme mohli špatne odbočiť, nachádzali organizátori závodu, ktorý nás potleskom a motivačným pokrikom dopovali do ďalších metrov závodu. Bezpečne nás smerovali po trase a nik z nás nezablúdil. I keď som nedobehol na pozícii víťazov, no dal som to s cťou. Nik z nás, čo sme sa na štarte rozbehli, nevzdal beh a nakoniec sme do cieľa dobehli všetci s tou najlepšou podporou, potleskom divákov.
Startovalo 98 dívek/žen a 131 chlapců/mužů, celkem 229 běžců.
Fotky najdete zde: https://www.facebook.com/pg/target.sport.milovice/photos/?tab=album&album_id=1395060907199059
Reportáž z podzimu 2016 najdete zde: https://www.youtube.com/playlist?list=PLyaI-NdC7a2aHesAGIJR8xT4lp4YYj8BU
Výsledky najdete níže v souborech.
TARGET SPORT MILOVICE 
355,6 kB
